LIMITED EDITION
Vyjadrením toho, že slovenské je výnimočné.
Ultraprémiová GORAL Vodka MASTER predstavuje piatu limitovanú edíciu.
7 najvýznamnejších mužov slovenskej histórie
V exkluzívnej ankete 77 dôvodov prečo mám rád Slovensko sa tento rok rozhodovalo o rebríčku najvýznamnejších mužov slovenskej histórie. Na otázky prostredníctvom online ankety odpovedalo viac ako 2500 účastníkov. Tí rozhodli o tom, aké ikony budú zdobiť 5. ročník limitovanej edície.
Milan Rastislav Štefánik
Astronóm, svetobežník, vojak aj diplomat. Syn evanjelického farára Pavla Štefánika sa už na svojich štúdiách v Prahe stotožnil s myšlienkami T. G. Masaryka, ktorý v tej dobe ešte učil na Karlovej univerzite a o niekoľko rokov neskôr s ním spolupracoval na vytvorení Československej národnej rady a vybudovaní Československej armády. Štefánik sa ešte pred svojou kariérou diplomata venoval astronómii a hviezdam, vďaka čomu absolvoval expedície v Alžírsku, na Tahiti či v Brazílii. Zomrel počas leteckého nešťastia neďaleko Ivanky pri Dunaji.
Ľudovít Štúr
Meno Ľudovít Štúr, ktorý bol buditeľom, politikom aj filozofom, je všetkým Slovákom známe. Do povedomia sa dostal vďaka svojej angažovanosti v uzákonení slovenského jazyka i postavení Slovenska v Uhorsku. Možno ho považovať za mladého génia, pretože kodifikácia slovenčiny sa mu spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom podarila ako 28-ročnému. V priebehu ďalších piatich rokov už bol poslancom Uhorského snemu a stál na čele slovenského povstania. Aj napriek svojmu pomerne krátkemu životu ho možno považovať za jednu z najvýznamnejších osobností Slovenska.
Alexander Dubček
Československý politik, člen komunistickej strany a popredná osobnosť „Pražskej jari“ z roku 1968. Od januára 1968 zastával funkciu prvého tajomníka ÚV KSČ. V tejto funkcii presadzoval kroky k liberalizácii režimu a snažil sa o budovanie „socializmu s ľudskou tvárou“. Tento reformný proces, ktorý zarezonoval v celom svete, zlikvidovala invázia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 a neskôr normalizácia, počas ktorej sa Dubček musel z verejného života stiahnuť a žil vo vnútornom exile v Bratislave. Po nežnej revolúcii sa opäť vrátil do politického života ako predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR a predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Jeho život tragicky vyhasol po dopravnej nehode služobného auta pri Humpolci.
Pavol Országh Hviezdoslav
Hviezdoslav bol jednou z vedúcich osobností slovenskej literatúry a kultúry na sklonku 19. začiatku 20. storočia. Spisovateľ, právnik a básnik Hviezdoslav je pôvodom Oravec. Narodil sa do chudobnej zemianskej rodiny v obci Vyšný Kubín. Svojou šikovnosťou však začal vynikať už na gymnáziu. Popri spisovateľskej kariére pôsobil taktiež 20 rokov ako advokát. Hviezdoslav svoju lásku k rodnému kraju pretavoval do svojej tvorby. Medzi jeho najznámejšie epické dielo patrí Hájnikova žena. V lyrických Krvavých sonetoch však reagoval na absurdnosť vojny a odsúdil jej deštruktívnosť.
Ján Jessenius
Priekopník v medicíne a anatómii – Ján Jesenius – sa navždy zapísal do dejín ako človek, ktorý vykonal prvú verejnú pitvu v strednej Európe. Bol nielen lekárom, no i filozofom a politikom. Svoje vzdelanie získal na univerzite vo Wittenbergu. Počas svojej dlhej kariéry sa venoval skúmaniu stavby orgánov, ale aj morovej epidémii či krvi. Osudné mu bolo protestovanie proti zvoleniu Ferdinanda ll. za uhorského kráľa v Bratislave, po ktorom ho väznili, no prepustili. Keď však Ferdinand ll. Habsburský nastúpil na trón, Jesenius bol znovu zatknutý a odsúdený na smrť. Popravili ho v Prahe na Staromestskom námestí.
Štefan Banič
Rodák zo Smoleníc posunul celý svet k objavu, bez ktorého si dnešné lietanie nevieme predstaviť. Štefan Banič sa po vyučení za murára rozhodol odísť do USA a práve tam bol svedkom pádu lietadla, čo ho prinútilo premýšľať nad zhotovením padáka. Svoj vynález zostrojil na štýl dáždnika, ktorý mu v roku 1914 v USA aj patentovali. Za „veľkou mlákou“ bol aj členom Americkej spoločnosti pre podporu letectva a aktívne pôsobil v Slovenskej lige.
Jozef Gabčík
Brigádny generál in memoriam, člen špeciálnej jednotky a hrdina slovenského a českého ľudu. Taký bol Jozef Gabčík, ktorý sa do histórie zapísal ako veliteľ skupiny Anthropoid. Jej úloha bola jasná, atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Misia bola úspešná aj vďaka českým vlastencom. Gabčíkovi sa podarilo uniknúť z miesta atentátu a spolu s ďalšími parašutistami sa im darilo ukrývať. Posledným skrýšou bol pravoslávny kostol, kde Gabčík v bezvýchodiskovej situácii spáchal samovraždu.
